Slovensko - základné info

Prezident, parlament a vláda Slovenskej republiky sídlia v Bratislave.

 

 

1. Bratislava 425 125

2. Košice 235 006

3. Prešov 91 498 (2007)

4. Žilina 84 971

5. Nitra 83 265

6. Banská Bystrica 80 466 (2007)

7. Trnava 66 255

8. Martin 59 772

9. Trenčín 56 215

 

V súčasnosti je na Slovensku tendencia vyľudňovania miest do blízkych obcí v nových satelitných vilových štvrtiach poskytujúcich komfortnejšie a zdravšie bývanie.

 

Slovensko zažilo v minulosti niekoľko vysťahovaleckých vĺn a niekoľko veľkých migračných presunov. V 19. a v prvej polovici 20. storočia prevažovali ekonomické dôvody. Slovensko bolo predovšetkým poľnohospodárska krajina a z chudobných regionov ľudia odchádzali za prácou najmä do USA. Napríklad len v Budapešti žilo na prelome 19. a 20. storočia 150 000 Slovákov a vo Viedni 50 000 Slovákov. Do roku 1914 zo Slovenska odišlo za prácou vyše 600 000 Slovákov. Ďalšia vysťahovalecká vlna bola v rokoch 1920-1938. Prvá československá vláda vysťahovalectvo podporovala, pretože nevedela zabezpečiť dostatok pracovných príležitostí. Smutná spomienka slovenských dejín zasahuje do rokov druhej svetovej vojny, kedy bolo do koncentračných táborov (predovšetkým Osvienčim) vyvezených okolo 70 000 slovenských Židov, z ktorých sa vrátil len nepatrný zlomok. Po druhej svetovej vojne bolo z územia Slovenska odsunutých okolo 145 000 karpatských nemcov, 70 000 Maďarov zo Slovenska bolo nahradených 70 000 Slovákmi z Maďarska. Ďalšie vysťahovalecké vlny Slovákov mali politický rozmer. V rokoch 1945-1948 mnohí Slováci opúšťali Slovensko kvôli nastupujúcemu komunizmu a v rokoch 1968 kvôli potlačeniu demokratických zmien okupujúcimi vojskami Varšavskej zmluvy. V súčasnosti v zahraničí žije okolo 2,5 milióna Slovákov.  

 

 

Štátny znak – je daný zákonom Národnej rady SR z roku 1993. Prvýkrát sa stal symbolom Slovenska v revolučných rokoch 1848 a 1849. Trojvršie predstavuje tri karpatské pohoria (Matra, Tatra, Fatra), oblasť obývanú Slovákmi. (Matra sa nachádza v Maďarsku). V 14. storočí sa trojica vrchov objavila na uhorskom kráľovskom erbe. Pôvodne boli zelenej farby. Modré sú od roku 1848. Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanskej tradícií svätých vierozvezcov Konštantína – Cyrila a Metoda, ktorí priniesli v 9. storočí na naše územie kresťanstvo. Pôvod dvojkríža siaha do Byzantskej ríše, kde sa používal ako náboženský a politický symbol.

 

Štátna vlajka -- sa stala symbolom Slovenska 1. januára 1993. Počas revolučných rokoch 1848 sa do vlajky pridal modrý pás podľa vzoru ruskej a chorvátskej zástavy. Tak vznikla typická panslávska trikolóra. Slovenský štátny znak na štátnej vlajke slúži na rozlíšenie od podobných vlajok Ruska a Slovinska. Pomer strán štátnej vlajky Slovenskej republiky je 2:3.

 

Štátna pečať – je okrúhla s priemerom 45 mm. V strede je zobrazený štátny znak. Farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním. Okolo štátneho znaku je nápis (kruhopis) Slovenská republika. V dolnej časti kruhopisu štátnej pečate sa nachádza lipový lístok. Pečatidlo uchováva prezident SR. Používa sa na originál listiny Ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinarodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípadoch.

 

Štátna hymna. Text tvoria prvé dve slohy hymnickej piesne Janka Matušku Nad Tatrou sa blýska, ktorú napísal v roku 1844 počas protestného odchodu študentov a stúpencov Ľudovíta Štúra z evanjelického lýcea v Bratislave do Levoče.

 

 

 

 

Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja.

Ďalšími dňami pracovného pokoja, okrem nedieľ, sú uvedené sviatky:

 

6. január	Zjavenie Pána (Traja králi)
2. apríl	Veľký piatok
5. apríl	Veľkonočný pondelok
1. máj	Sviatok práce
8. máj	Deň víťazstva nad fašizmom
15. september	Sedembolestná Panna Mária
1. november	Sviatok všetkých svätých
24. december	Štedrý deň
25. december	Prvý sviatok vianočný
26. december	Druhý sviatok vianočný

Pamätné dni sú dňami pracovnými.