Geografia a príroda

Slovensko je malá vnútrozemná krajina v strede Európy. Nemá prístup k moru. Najbližšie more je Jadranské more vzdialené 361 km od juhozápadnej hranice Slovenska. Baltské more sa nachádza 440 km od severnej hranice Slovenska. Slovenská republika hraničí s 5 štátmi. Celková dĺžka hraníc je 1602 km. Najväčšia hranica je s Maďarskom 679 km, potom nasleduje hranica s Poľskom 597,5 km, Českou republikou 265 km, Rakúskom 127,2 km a najmenšia s Ukrajinou 98 km.

 

 

Slovensko má dva vzájomne sa líšiace typy krajiny: nížiny a vysočiny. Približne 40% povrchu Slovenska zaberajú nížiny (Záhorská, Podunajská, Východoslovenská nížina, Lučensko-košická zníženina). Nížiny sú suchšie, teplejšie a úrodnejšie, prevažne odlesnené. Súvislejšie zalesnené plochy sú v nížinach len lužné lesy okolo väčších riek a borovicové lesy na pieskových presypoch na Záhorskej nížine. V nížinách a nižších vysočinách (kam patrí aj väčšina kotlín) sa sústreďujú hlavné hospodárske činnosti (poľnohospodárska a priemyselná výroba) a prevažná časť dopravnej siete s väčšinou sídel.

 

Vysočiny tvoria približne 60 % povrchu Slovenska. Vysočina na Slovensku je súčasťou Karpatského oblúka, ktorý začína pri Bratislave Malými Karpatami, tiahne cez severnú časť Slovenska, pokračuje cez Ukrajinu až do Rumunska. Slovensko je teda krajinou s prevahou vysočín. Podľa nadmorskej výšky sa delia na nízke vysočiny do 750 m, stredné vysočiny do 1500 m a vysoké vysočiny nad 1 500 m n.m.

Pásmo stredných vysočín (Biele Karpaty, Kremnické vrchy, Poľana, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie a iné) je najdôležitejšou základňou lesného hospodárstva. Vysoké vysočiny sú hlavnými oblasťami cestovného ruchu (Tatry a Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Oravské Beskydy).

 

Najvyšším vrchom na Slovensku ale aj v celom Karpatskom oblúku je Gerlachovský štít 2655 m n.m.

Osobitým a turisticky veľmi atraktivnym fenomenom centrálnych Karpát je kras. Krasové pohoria majú rozličnú podobu. Dolinový typ (napr. v Nízkych Tatrách) je bohatý na krasové útvary, vyniká rozvinutými jaskynnými systémami. Planinový typ krasu (napr. v Slovenskom krase) má okrem množstva jaskýň aj početne zastúpené krasové formy, škrapy, závrty a priepasti. Až 44 jaskýň a priepastí na Slovensku je vyhlásených za národné prírodné pamiatky.

Jaskyne a priepasti Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa. Slovenský kras ležiaci na juhu Slovenska pri hraniciach s Maďarskom je najväčším krasovým územím v strednej Európe a má najviac podzemných priestorov (nachádza sa tu 1110 jaskýň a priepastí). Už v roku 1995 uspel bilaterálny slovensko-maďarský projekt pod názvom Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. V roku 2000 tento zápis rozšírili aj o Dobšinskú ľadovú jaskyňu, jednu z najväčších svojho druhu v Európe.

V roku 2007 boli na zoznam pridané aj karpatské pralesy v Bukovských a Vihorlatských vrchoch na východe Slovenska. Pralesy Stužica, Rožok, Havešová v Bukovských vrchoch a Vihorlatský prales vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat sa tak zaradili medzi svetové prírodné unikáty. Prvé tri z nich sa nachádzajú v oblasti Národného parku Poloniny.

 

Slovenská republika má pripravené aj ďalšie nominácie do tohto zoznamu, kde by nemali chýbať Tatranský národný park, Národný park Slovenský raj či Národný park Malá Fatra.

Najvýznamnejšie sprístupnené jaskyne:

Viac ako 1/5 územia Slovenska je chránená príroda. Ochranu zabezpečujú veľkoplošné chránené územia: národné parky (NP) a chránené krajinné oblasti (CHKO) ako aj päť typov maloplošných chránených území: chránené areály (CHA), prírodné rezervácie (PR), národné prírodné rezervácie (NPR), prírodné pamiatky (PP) a národné prírodné pamiatky (NPP). Na Slovensku je deväť národných parkov (všetky ležia v horských oblastiach Karpát) a 14 chránených krajinných oblastí a vyče tisícky maloplošných chránených území.  

Národný park Malá Fatra (NPMF)

Národný park Muránska planina (NPMP)

Národný park Nízke Tatry (NAPANT)

Národný park Poloniny (NPP)

Národný park Slovenský kras (NPSK)

Národný park Slovenský raj (NPSR)

Národný park Veľká Fatra (NPVF)

Pieninský národný park (PIENAP)

Tatranský národný park (TANAP)

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty (Biele Karpaty)

Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina (Cerová vrchovina)

Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (Podunajská rovina)

Chránená krajinná oblasť Horná Orava (región hornej Oravy)

Chránená krajinná oblasť Kysuce (Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina)

Chránená krajinná oblasť Latorica (Východoslovenská rovina)

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty (Malé Karpaty)

Chránená krajinná oblasť Poľana (Poľana)

Chránená krajinná oblasť Ponitrie (Tribeč, Vtáčnik)

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy (Strážovské vrchy, Súľovské vrchy)

Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy (Štiavnické vrchy)

Chránená krajinná oblasť Vihorlat (Vihorlatské vrchy)

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty (Laborecká vrchovina)

Chránená krajinná oblasť Záhorie (Borská nížina)

 

 

Les pokrýva až 38 % rozlohy Slovenska. Lesnatejšie krajiny Európy sú len Švedsko a Rakúsko. V nižších polohách sú to dubové lesy, v stredných prevládajú bučiny a vo vyšších polohách dominujú smrečiny. V najvyššich pohoriach nad hornou hranicou lesa je pásmo kosodreviny. Nad ním sú alpínske lúky v Karpatoch nazývané aj hole. Najvyššie polohy Tatier vystupujú do pásma skál, kde sa nachádzajú len tie najodolnejšie horské rastliny.

V karpatských lesoch možno stretnúť medveďa, vlka, rysa. Početné stavy má jelenia, srnčia a diviačia zver.

 

Klimatické rekordy / extrémy Slovenska

 

Klíma Slovenska je daná jeho polohou v miernom podnebnom pásme na rozhraní atlantickej a kontinentálnej Európy.