Segnerova kúria

Prepychovú kúriu si nechal postaviť významný bratislavský mešťan Ondrej Segner, bohatý obchodník so šľachtickým titulom v roku 1648, ktorý bol dozorcom evanjelickej cirkvi a v tejto funkcii zabezpečoval stavby prvých evanjelických kostolov (dnešného jezuitského a uršulínskeho) a evanjelickej školy pri veľkom kostole (Kostolná ul. č. 1).
Jeho syn (1704-1777), ktorý sa narodil v tomto dome, bol významný lekár a polyhistor. Medicínu Johann Andreas Segner a matematiku vyštudoval na univerzite v Jene, kde začal i vyučovať. Neskôr sa stal profesorom prírodných vied na univerzite v Göttingene a od roku 1754 na univerzite v Halle. Venoval sa všeobecnej fyzike, hydraulike, optike, astronómii, botanike a medicíne. V roku 1748 v Göttingene pracoval na výstavbe observatória a pozoroval veľké zatmenie Slnka. Vo fyzike sa preslávil vynálezom princípu reakčných turbín, keď v roku 1750 zostrojil tzv. Segnerovo koleso - prístroj, ktorý funguje na princípe využitia účinkov reakcie vodného prúdu. Na nábreží Dunaja sa nachádza pamätník Johanna Andreas Segnera.