Palác Uhorskej kráľovskej komory
Palác Uhorskej kráľovskej (dvorskej) komory je najveľkolepejšia budova Michalskej ulice. Uhorská komora bola najvyššia finančná inštitúcia feudálneho Uhorska. Jej úlohou bolo evidovať krajinské i kráľovské majetky i dôchodky, dozerať na výber daní. Podliehali jej všetky nižšie hospodárske inštitúcie ako mýtne a tridsiatkové stanice, sklady soli a pod. V roku 1531 umiestnili tento úrad do domu Krištofa Maixnera. Komora ho však kúpila až v roku 1649 za 1905 zlatých.
V roku 1660 palác nechal cisár Leopold I. zreštaurovať. Kvôli rozrastajúcej sa agende prikúpili v roku 1772 i susedný dom Jakuba Ostermanna za 5000 zlatých a neskôr ďalší dom Františka Váradyho a Imricha Csibu. V rokoch 1753-1756 postavili na mieste týchto domov rozložitý barokový komplex podľa projektu cisárskeho staviteľa G. B. Martinelliho, prvého prednostu uhorskej stavebnej kancelárie. Martinelli vytvoril na nepravidelnom tvare parciel a zbytkov starších domov palác s pravidelným lichobežnkovým dvorom a pravidelnou monumentálnou fasádou.
Strohosť fasády oživujú len rokokové alegorické sochy na tympanóne stredného rizalitu symbolizujúce právo a spravodlivosť a portál s postavami atlantov. V roku 1772 budovu znovu rozšírili prístavbou na mieste domu, ktorý už stal na Ventúrskej ulici. Projektantom prístavby bol vtedajší vedúci uhorskej stavebnej kancelárie František A. Hillebrant, stavbu realizoval komorný staviteľ František K. Römisch. Prístavbu realizovali tak, že uličku ku kláriskému kostolu preklenuli dlhým podchodom.
Po presťahovaní komory do Budína prerobili palác na snemovú budovu. V rokoch 1802 – 1848 tu zasadala dolná tabuľa Uhorského snemu, ktorú tvorili poslanci zastupujúci župy, slobodné kráľovské mestá a kapituly. Bolo tu prijatých niekoľko významných zákonov. V roku 1825 bola založená Uhorská akadémia vied. Na sneme v roku 1843-1844 schválili maďarčinu ako úradný jazyk v Uhorsku. Slovenské záujmy tu hájil najskôr Jur Palkovič, poslanec za Krupinu a v rokoch 1847-1848 Ľudovít Štúr, poslanec za mesto Zvolen.
V roku 1848 zástupcovia radikálneho krídla vedeného Štefanom Széchényim a Lájosom Kossuthom presadili zrušenie poddanstva s cieľom uvoľniť pracovné sily pre rozvijajúci sa priemysel. K schváleniu tzv. sociálnych zákonov v marci 1848, ktorými bolo zrušené poddanstvo, sa pričinil i Ľudovít Štúr. svojimi oduševnenými prejavmi. V roku 1898 pri 50. výročí zrušenia poddanstva mesto umiestnilo na budovu pamätnú tabuľu v maďarčine, ktorú vystriedala po prvej svetovej vojne tabuľa pripomínajúca zásluhy Ľudovíta Štúra.
Po potlačení maďarskej revolúcie v roku 1849 boli zasadania snemu preložené do Budína. Do paláca umiestnili kasárne a v roku 1859 kráľovské miestodržiteľstvo. Po jeho zrušení zmenkový súd a finančnú prokuratúru. Od roku 1891 bola v budove súdna tabuľa a hlavné štátne zastupiteľstvo. V rokoch 1951-1953 budovu prispôsobili pre Univerzitnú knižnicu, pre ktorú už priestory kláštora klarisiek nestačili. V rokoch 1960-1969 pripojili ku knižnici aj susedný palác Leopolda de Pauliho na Ventúrskej ulici č. 11.
