Michalská veža
Posledná zachovaná stredoveká mestská brána. Celkovo ich mala Bratislava štyri. Pomenovaná je podľa kostola, ktorý sa nachádzal pred bránou a bol zasvätený Michalovi archanjelovi. Kvôli tureckému nebezpečenstvu bol kostol v prvej polovici 16. storočia zbúraný ako mnohé stavby za hradbami mesta, aby Turci nemohli z týchto stavieb ostreľovať mesto.
Má 7 poschodí. Prvé dve poschodia boli súčasťou gotickej hradbovej brány z prvej polovice 14. storočia. V 15. storočí pred ňou vzniklo predbránie s barbakanom. Ostatné poschodia boli dobudované v 16. storočí. Počas 150 rokov trvajúcich vojen sa Turkom nikdy nepodarilo dobyť Bratislavu. Dnešný vzhľad je výsledkom barokových úprav (1758). Na vrchole veže je medená socha archanjela Michala s drakom od bratislavského kotlárskeho majstra Petra Ellera.
V súčasnosti sa v Michalskej veži nachádza časť Mestského múzea a to expozície zbraní a mestského opevnenia. Expozície si je možné prezrieť pri výstupe na ochodzu veže, z ktorej je pekný výhľad na celý zvyšok Michalskej ulice. Michalská ulica patrila medzi najstaršie ulice v meste a využívali ju hlavne obchodníci, nakoľko viedla k bratislavskému brodu cez Dunaj.
Latinský nápis na Michalskej veži: REGNANTE MARIA THERESIA AVGUSTA SENATUS POPVLVSQVE POSONIENSIS RENOVAVIT MDCCLVIII – V roku 1758 za vlády cisárovnej Márie Terézie zrenovoval senát a ľud Bratislavy
V roku 1618 v Uhorsku začalo druhé protihabsburské povstanie uhorskej šľachty pod vedením sedmohradského vojvodu Gabriela Betlena. 14. októbra obsadil Bratislavu a na bratislavskom hrade sa zmocnil korunovačných insígnií. V januári 1620 predstavitelia českých, moravských, sliezskych, rakúskych a uhorských protestantských stavov uzavreli v Bratislave zmluvu o spojenectve proti Habsburgovcom. 25. augusta 1620 sa vojvoda na sneme v Banskej Bystrici nechal zvoliť za uhorského kráľa. Z taktických dôvodov sa však nenechal korunovať.
Roku 1621 však musel Gabriel Betlen z Bratislavy ustúpiť pod tlakom cisárskeho vojska, na čele s generálom Dampierrom. Porážka sedmohradského vojvodu neodradila, čoskoro sa vrátil do Bratislavy na čele 15.000 vojakov, ale blízko Michalskej brány utrpel porážku. Po ďalších bojoch so striedavým šťastím uzavrel Betlen s cisárom roku 1622 mier v Mikulove, ktorý sa definitívne potvrdil roku 1626 tzv. Bratislavským mierom. Počas tohto povstania protestanti využívali Dom sv. Martina na svoje bohoslužby.
