Kostol a kláštor františkánov
Najstarší kostol v Bratislave postavili františkáni, ktorí prišli do Bratislave v 13. storočí po tatárskom vpáde a začali ho stavať asi v tretej štvrtine 13. storočia. Z tých čias pochádzajú aj obvodové múry lode a presbytéria. Kostol je jednoloďový, má románsko - gotický portál a masívne obvodové múry. Kláštor františkánov sa spomína už v roku 1271, kedy bol značne poškodený pri vpáde českého kráľa Přemysla Otakara II. do mesta. Jeho pôvodná budova sa však nezachovala.
Kostol dostavali v roku 1297 v gotickom slohu. Posviacky chrámu sa osobne zúčastnil i kráľ Ondrej III., posledný panovník z rodu Arpádovcov. Vežička bola postavená koncom 14. storočia, v 19. storočí bola demontovaná a umiestnená ako pavilón v Sade Janka Kráľa v Petržalke. Dnešná podoba veže je replikou originálu. V roku 1296 vysvätili kaplnku sv. Jána Evanjelistu pri Františkánskom kostole, podľa vzoru pohrebnej kaplnky francúzskych kráľov v Paríži.
Veľké siene kláštora sa využívali pre väčšie zhromaždenia. V stredoveku až do roku 1530 tu volili richtára. 17. decembra 1526 tu uhorské stavy zvolili za kráľa Ferdinanda Habsburského. Počas snemu v roku 1563 tu mali schôdze jednotlivé stavy, v roku 1601 tu zasadal aj krajinský snem. Počas korunovačných slávností tu novozvolený kráľ pasoval vybraných šľachticov za rytierov zlatej ostrohy. Veža kláštora v 16. a 17. storočí slúžila na oznamovanie mnohých povinností. Ranné zvonenie oznamovalo čas otvárania a večerné zvonenie čas zatvárania výčapov („pivný zvon“).
24. februára 1500 sa narodil cisárovi Maximiliánovi I. Habsburskému v Gente vnuk. Dali mu meno Karol. Po predčasnej smrti otca Filipa Pekného (+1506) sa stal dedičom burgundského vojvodstva, ktoré zahŕňalo najmä sedemnásť holandských provincií. V roku 1516 zomrel Karlov starý otec Ferdinand II. Aragónsky, a mladý Habsburg nastúpil aj na španielský trón. O tri roky neskôr, po smrti Maximiliána I., bol Karol zvolený za rímskonemeckého cisára a zdedil tzv. dedičné habsburské zeme. Vo veku 19 rokov sa tak Karol V. stal najvplyvnejším panovníkom Európy.
Jeho mladší brat Ferdinand na základe zmluvy medzi Habsburgovcami a Jageloncami, ktorí v tom čase vládli v Čechách, v Uhorsku a Poľsku, si vzal za manželku Annu Jagelovu a uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelonský ich sestru Máriu. Zmluva hovorila i o nástupníckych právach oboch rodov v prípade vymretia po meči. 29. augusta 1526 v bitke pri Moháči zahynul Ľudovít II. Jagelonský. Časť horskej šľachty vo františkánskom kláštore v Bratislave na uhorskom sneme 26. decembra 1526 zvolila Karlovho mladšieho brata za uhorského kráľa. Rozhodnutie bolo ovplyvnené mocenským postavením jeho brata, cisára Karola V. a jeho sľúbenou finančnou pomocou najmä v boji proti Turkom. Od roku 1526 Habsburgovci nepretržite vládli v našich krajinách až do konca prvej svetovej vojny v roku 1918.
