Mariánsky stĺp

Nachádza sa pred kostolom jezuitov. Nechal ho postaviť cisár Leopold I. (1640-1705) v roku 1675 ako pamiatku na porážku sprisahania Františka Vešeléniho zlikvidovaného roku 1670. Stĺp patrí do skupiny stĺpov, ktoré stavali Habsburgovci po víťazstvách nad protestantskými stavmi. Bohato členená plastika Madony s dieťaťom šliapajúca nohou hada ako symbol diabla stojí na jednoduchom kompozitnom stĺpe postavenom z farebne odlišných materiálov. Na podstavci je erb cisára Leopolda I. a reliéf monštrancie nesenej anjelmi.

V roku 1670 bolo prezradené sprisahanie najvyššej uhorskej šľachty pod vedením palatína Františka Vešeleniho proti cisárovi Leopoldovi. Sprisahanci zamýšľali počas poľovačky uniesť cisára a prinútiť ho zrieknuť sa uhorského trónu. V nasledujúcom roku bolo na mimoriadnom súde v Bratislave vyše 200 šľachticov odsúdených na úplnú alebo čiastočnú konfiškáciu majetku, vodcovia sprisahania P. Zrínsky, F. Frankopán a F. Nádašdi boli vo Viedni popravení. Františka I. Rákociho na príhovor jezuitov a kauci 400.000 zlatých prepustili. Palatína Františka Vešeleniho pred popravou zachránila predčasná smrť.

Sprisahanie Viedeň využila, aby nastolila tvrdú rekatolizáciu. Evanjelikom sa násilne odnímali chrámy, fary, školy, evanjelických kňazov a popredných mužov súdili, väznili, popravovali a poddaný ľud rôznymi nariadeniami nútili na jedine pravú katolícku vieru. V roku 1674 predvolali na bratislavský súd okolo 700 protestantských kňazov a učiteľov. Dostavilo sa ich 346. Najvernejších z nich odsúdili na ťažké tresty, uvrhli do žalára ako zločincov a 41 z nich predali na galeje do Neapola ako otrokov. 26 protestantských kňazov z otroctva v Neapole vykúpil holandský národný hrdina, admirál Michiel de Ruyter, ktorý zomrel pri námornej bitke v r. 1676 pri Sicílii.