Primaciálny palác
Jednu z najkrajších klasicistických stavieb v Bratislave, dal postaviť ostrihomský arcibiskup Jozef kardinál Batthyány (1727-1799) v roku 1781 ako svoje zimné sídlo podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho. V jeho zrkadlovej sieni bol v roku 1805 podpísaný tzv. prešporský mier medzi Napoleonom a rakúskym cisárom Františkom I. po bitke pri Slavkove, kde francúzske vojská porazili spojené armády rakúskeho cisára a ruského cára Mikuláša I. V primaciálnom paláci v roku 1848 cisár Ferdinand V. podpísal zákony, ktoré znamenali koniec poddanstva v Uhorsku.
V auguste 1903 budovu paláca kúpilo mesto. Počas rekonštrukčných prác sa našla séria šiestich tapisérií znázorňujúcich antický príbeh lásky Leandra a kňažky Hero, ktoré boli utkané na začiatku 17. storočia v kráľovskej londýnskej manufaktúre anglického kráľa Karola I v Mortlaku pod vedením holanďana Phillipa de Maecht. Karol I. ako následník anglického trónu sa v Madride osobne uchádzal o ruku španielskej princeznej Márie Anny.
Pretože sa nepodarilo presadiť odstúpenie Falcka Anglicku ako veno, Mária Anna bola zasnúbená v roku 1626 s Ferdinandom III. (1608-1657), ktorý sa stal medzitým uhorským kráľom. V roku 1638 bola Mária Anna v Bratislave korunovaná za uhorskú kráľovnu. A o jedenásť rokov neskôr kráľ Karol I. 30. januára 1949 bol v Londýne obvinený zo zrady a popravený. Anglicko vyhlásilo republiku, rozhodujúca moc prešla do rúk armády pod vedením Olivera Cromwella.
Návrhy na gobelíny sú dielom Franza Cleyna a odzrkadľuje sa na nich vplyv flámskeho a sčasti talianskeho maliarstva obdobia manierizmu. V reprezentačných miestnostiach paláca je okrem gobelínov inštalovaných niekoľko menších obrazových expozícií z majetku Galérie mesta Bratislavy - súbor holandského a flámskeho žánrového maliarstva 17. storočia a expozícia talianskeho maliarstva 16. a 17. storočia.
Na nádvorí primaciálneho paláca sa nachádza socha sv. Juraja, ktorá bola umiestnená v luxusných renesančných záhradách letného arcibiskupského paláca, ktoré vybudoval ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay okolo polovice 17. storočia (v súčasnosti Úrad vlády SR). Arcibiskup Juraj Lippay korunoval v Bratislave za uhorského kráľa najstaršieho syna Ferdinanda III. a Márie Anny trinásťročného Ferdinanda IV. v roku 1647.
