Kostol, kláštor a nemocnica alžbetínok
Jednoloďový barokový kostol bol postavený spolu s nemocnicou pre ženy a kláštorom alžbetiniek, ktoré prišli do Bratislavy v roku 1738. Mecénom stavby bol ostrihomský arcibiskup a uhorský primas knieža Imrich Esterházy (*1663 +1745), ktorý v Bratislave 25. júna 1741 v dome sv. Martina korunoval ako uhorského kráľa cisárovnu Máriu Teréziu. Za dvadsať rokov pôsobenia na arcibiskupskom stolci knieža Imrich Esterházy vybudoval v ostrihomskej arcidiecéze okolo 70 kostolov.
Kostol sa nachádza v komplexe kláštora a je zasvätený dcére uhorského kráľa Ondreja II. --sv. Alžbete Uhorskej (Durínskej), ktorá sa narodila v Bratislave v roku1207. Bol postavený v duchu vrcholného baroka v rokoch 1739-1743 podľa návrhu Františka A. Pilgrama. Obrazy a iluzívne fresky, ktoré kostol zdanlivo prevyšujú a otvárajú do fiktívneho nebeského priestoru, sú dielom rakúskeho maliara Paula Trogera. Sochárska výzdoba pochádza z dielne Ľudovíta Godeho, ktorý bol žiakom Georga Rafaela Donnera.
Na oltárnom obraze vytvorenom v roku 1739 je zobrazené videnie sv. Alžbety, po jeho bokoch stoja sochy františkánskych svätcov Františka z Assisi a Antona Paduánskeho. V roku 1743 namaľoval Paul Troger obrazy pre postranné oltáre (Obraz svätej Rodiny a Oplakávania mŕtveho Krista). Iluzívne fresky na klenbe zobrazujú alegóriu Cirkvi, oslavu sv. Alžbety a alegóriu Milosrdenstva. Na pendantívoch nesúcich strednú kupolu sú alegórie štyroch hlavných cností: Odvahy, Múdrosti, Spravodlivosti a Miernosti, ktoré namaľoval v roku 1742 Paul Troger.
Fasádu v bočných poliach oživujú sochy svätých uhorských kráľov: sv. Štefana I. a sv. Ladislava I. Na štíte fasády sa nachádza socha sv. Alžbety. Všetky sochy aj sochy nad portálom nemocnice sú z dielne bratislavského sochára Ľudovíta Godeho.
Na prízemí uličného krídla nemocnice bola lekáreň s barokovým vnútorným zariadením a s barokovými freskami na klenbe. Lekárenske zariadenie neskôr preniesli do farmaceutickej expozície „U červeného raka“, ktorá sa nachádza na Michalskej ulici. Po rozšírení nemocnice v roku 1749 mala 96 postelí. Za kostolom sa nachádzal menší hospodársky dvor oddelený od ulice múrom s pôvodným portálom. Nad portálom je socha apoštola sv. Ondreja z niekďajšieho sĺpa sv. Jozefa. Cez dvor sa v 18. storočí prechádzalo na cintorín, ktorý sa rozkladal na mieste dnešného Hollého ulici a budovy Charitas.
V roku 1889 nemocnica i kostol vyhoreli. Pri požiari bola zničená pôvodná medená strecha veže a roztavili sa aj zvony. V roku 1893 budovy opravili a v roku 1901 obnovili strechu veže. V roku 1940 alžbetinky vybudovali trojpodlažný nemocničný pavilón, kde prednostne prijímali chorých s nádorovými ochoreniami. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 boli obe budovy opäť veľmi poškodené pri bombardovaní mesta. V roku 1945 stačili dokončiť opravy kláštora a roku 1948 rekonštrukciu kostola.
Po februárovom komunistickom prevrate nasledovalo poštátnenie nemocnice a ostatných objektov, ktoré určili na onkologické ochorenia. V roku 1952 komunisti internovali rehoľné sestry do Kláštora pod Znievom, kde vykonávali poľnohospodárske a lesné práce.
Znárodnené objekty boli alžbetinkám znovu vrátené v roku 1990 a odvtedy sa postupne rekonštruujú. Nemocnica i v súčasnosti slúži svojmu pôvodnému účelu – starostlivosti o onkologických pacientov. Patrí medzi najkvalitnejšie zdravotnícke zariadenia na Slovensku.
