Ganymedova fontána (Hviezdoslavove námestie)
Ganymedovu fontánu dala postaviť Prvá prešporská sporiteľňa. Vyhotovil ju v roku 1888 bratislavský sochár Viktor Tilgner. Poisťovňa už počas výstavby nového mestského divadla stavaného v rokoch 1886-1888 zamýšľala zušľachtiť prostredie pred hlavným vstupom do neorenesančného divadla, preto požadovala, aby fontána bola vyhotovená v neorenesančnom poňatí.
Fontána opakuje klasický štýl renesančnej fontány s krhovou nádržou, stredným pilierom, hornou misou a vrcholovou plastikou. Spodnú časť hranolového piliera spevňujú volutové pilastre a oživujú postavičky nahých detí bojujúcich s dunajskými rybami: šťukou, kaprom, sumcom a zubáčom. Plytkú, odspodu rebrovanú misu oživujú ďalšie živočíchy spojené s riekou Dunaj: raky, žaby a korytnačky.
Dominantným motívom fontány je antická legenda o mladom chlapcovi Ganymedovi, ktorého unáša orol. Viktor Tilgner predložil Prvej prešporskej sporiteľni dva návrhy. Na jednej dominovala postava Lédy s labuťou, z ktorej zobáka mal striekať prúd vody. Na drhom, ktorý sa zrealizoval, dominuje postava chlapca, ktorého necháva uniesť Zeus, aby z neho urobil pohárnika, ktorý by mu nalieval víno pri hostinách.
Komisia sporiteľne sa rozhodla pre druhý návrh, hoci bol finančne náročnejší, zrejme preto, lebo Bratislava mesto na Dunaji bola preslávená dobrým vínom. Mramorové časti fontány vyhotovili pravdepodobne v Tilgnerovej dielni, brondzové časti odlial A.M. Beschorner, od ktorého pochádzajú aj lustre, svietniky a ostatné brondzové predmety v divadle a pred ním.
Pred prevezením fontánu vystavili vo Viedni na výstave, ktorá sa konala pri príležitosti 40 rokov panovania cisára Františka Jozefa. Podľa správ z výstavy fontána patrila k najobdivovanejším exponátom. Pri výstavbe fontány vložili do nej kovovú skrinku s darovacou listinou na pergamene datovanou dňom 24. septembra 1888.
