Academia Istropolitana
(Venturská ulica)
Najstaršia univerzita na Slovensku založená roku 1465. Academia začala svoju činnosť roku 1467. Kancelárom univerzity bol ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz, ale školu v skutočnosti viedol vicekancelár, bratislavský prepošt Juraj Schomberg. Pôvodný komplex univerzity tvorili kráľovská kúria, časť prepoštskej budovy a domy Gmaitlovskej rodiny. Názov akadémie je odvodený z gréčtiny a znamená Akadémia „Mesta na Dunaji“ – po grécky polis znamená mesto a Istros je názov rieky Dunaj. Národná kultúrna pamiatka.
Kráľ Matej I. Korvin (1440-1490), známy podporovateľ vedy a umenia sa rozhodol rok po svojej korunovácii založiť v Uhorsku univerzitu. Roku 1465 poslal k pápežovi Pavlovi II. posolstvo s bohatými darmi a s prosbou o povolenie jej založenia. Na čele posolstva boli aj najvýznamnejší predstavitelia kultúrneho života v Uhorsku, ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz zo Sredny a Ján z Čázmy zvaný Pannonius, obaja pôvodom Chorváti. Keď sa posolstvo vrátilo s pápežovým súhlasom, začalo sa pre univerzitu hľadať vhodné miesto. Roku 1467 zomrel bez dediča bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy na Ventúrskej ulici pripadli kráľovi. Rozhodol sa ich použiť na univerzitné budovy, pretože boli dosť veľké a mohli poskytnúť miesto nielen pre učebné miestnosti ale aj na ubytovanie profesorov a žiakov. V blízkosti domu boli pekné záhrady, Dóm sv. Martina a kapitula kanonikov, ktorá prejavila ochotu finančne podporovať novú školu tým, že prijala niektorých jej profesorov za svojich kanonikov.
Univerzita bola zriadená podľa štatútu bolonskej univerzity. Tvorili ju štyri fakulty: fakulta slobodných umení, právnická, lekárska a teologická. Pri obmedzenom počte a v plnej miere pôsobili len dve fakulty – fakulta slobodných umení a teologická, v ich rámci sa však vyučovali aj ostatné disciplíny. Bratislavská kapitula zapožičala pre potreby univerzity svoju knižnicu. Výuka na univerzite dosiahla najvyššiu úroveň v prvých rokoch, kedy na univerzite pôsobili svetoznámy astronóm Ján Müller z Königsbergu zvaný Regiomontanus, priekopník algebry a trigonometrie, Poliaci Martin Bylica z Ołkusza hvezdár a konštruktér astronomických prístrojov a magister Peter, Nemci Mikuláš Schricker, Erazmus z Rezna, prechodne aj niekoľko Talianov. Z územia Slovenska pochádzali Vavrinec Koch z Krompách a Martin zo Štiavnice. Zo známych bratislavských osobností tu prednášal bratislavský prepošt a vicekancelár Juraj Schomberga a kanonik Jan Han z Weytry, pôvodom z Dolného Rakúska. Akadémia po smrti kráľa Mateja zanikla.
Dom mal v 14. storočí vežu, svedčia o tom 2m široké hrubé múry jeho priechodu. Okolo 15. storočia dali Gmaitlovci dom upraviť. Z tej doby pochádza neskorogotický portál so segmentovým profilovaným arkierom a novým kvadrovaním. Kráľ Ľudovít II. Jagelovský (1506-1526) umiestnil do opevneného komplexu svojich žoldnierov, neskôr tento komplex podaroval bratislavskej kapitule. V 16. storočí umiestnili do domu mincovňu a od tých dôb sa dom nazýval Altes Münzhaus. Patril k väčším obytným domom.
Dnes v Academii Istropolitane sídli Vysoká škola múzických umení.
