História Bratislavy
Bratislava má bohatú históriu, ktorá sa datuje na dve tisícročia. Ale i napriek tomu je Bratislava najmladšou z metropol Európy.
Prvé možné osídlenie územia Bratislavy sa datuje už k roku 5000 pred Kristom. V prvom storočí pred Kr. si Kelti postavili opevnené osídlenia v Devíne a Bratislave. Do tohto obdobia spadá i založenie Keltskej mincovne, v ktorej sa razili „biateky“, keltské strieborné mince. Počas prvého až štvrtého storočia po Kr. sa krajina južne od Dunaja dostala pod nadvládu Rimanov. Príchod slovanských kmeňov na toto územie sa datuje v rozmedzí piateho až šiesteho storočia po Kr.
V rokoch 623 – 658 prebehlo osídlenie známe ako obdobie Samovej ríše. V 7. – 8.st. sa územie Bratislavy stalo centrom Avarsko - slovanskej ríše, čo je pre históriu Slovenska významným bodom. Slávne dejiny Slovanov sa začali písať v 9. st., kedy vznikla Veľkomoravská ríša. Vtedy sa miesto, na ktorom stojí súčasná dominanta Bratislavy – Bratislavský hrad stalo vojenským, administratívnym a cirkevným centrom. Z roku 864 pochádza prvá písomná zmienka o hrade Devín. Je uvedený ako silná pohraničná pevnosť Veľkomoravskej ríše vo Fuldských análoch.
Písomná zmienka o Bratislave (ako Brezalauspurc) v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi pochádza z roku 907.
V 10. – 11. st. po Kr. sa Bratislavský hrad stáva dôležitou pohraničnou pevnosťou Uhorska, ako aj sídlom župana a kapituly. Vytvorenie Bratislavského komitátu uhorským kráľom Štefanom I. spadá do obdobia 1000 – 1038.
Z 12. st. pochádza osídlenie na východnej strane hradného kopca.
V roku 1221 bol románsky kostol sv. Salvatora presťahovaný z hradu do podhradia na miesto dnešného Dómu sv. Martina.
Od roku 1291 požívala Bratislava rozsiahle mestské privilégiá, ktoré jej udelil kráľ Ondrej II., čím potvrdil jej začlenenie do sústavy slobodných kráľovských miest a súčasne tak položil základy pre rozvoj obchodu a remesiel. Po udelení spomenutých práv nastáva v Bratislave obdobie rozvoja remesiel, vinohradníctva a medzinárodného obchodu. Avšak až do roku 1430 nebolo mestu udelené mincovné právo. To obdržala Bratislava až v roku 1430 od kráľa Žigmunda Luxemburského. Tento kráľ udelil Bratislave i právo užívania erbu a to v roku 1436.
Všetky uvedené práva mesta Bratislava potvrdil v roku 1464 uhorský kráľ Matej Krovín Zlatou bulou. Matej Korvín založil i prvú univerzitu na území dnešného Slovenska. Stala sa ňou Academia Istropolitana – 1465.
Rok 1468 znamenal pre Bratislavu udelenie nového práva - práva meča.
1526 v bitke pri Moháči zahynul kráľ Ľudovít a vo františkánskom kláštore bol zvolený za kráľa Ferdinand I. Habsburský.
V roku 1536 sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, snemovým mestom a sídlom centrálnych úradov. Najvýznamnejším faktom však je, že v tomto roku sa Bratislava stala korunovačným mestom uhorských kráľov. Taktiež i sídlom arcibiskupa (1543). 1563 – 1830 počas troch storočí bolo v Dóme sv. Martina korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek.
17. st. bolo poznačené protihabsburskými povstaniami.
V roku 1711 počas veľkej morovej epidémie zahynulo v Bratislave 3860 ľudí.
V 1741 bola korunovácia Márie Terézie.
Od roku 1775 nastal stavebný rozvoj mesta. V tomto roku totiž kráľovná Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby.
Bratislava vynikla aj ako mesto umenia, od roku 1776 v nej bolo stavovské divadlo so stálym súborom hercov.
Prvá manufaktúra bola v Bratislave založená v roku 1780.
Rok 1783 je pre Bratislavu smutne známy tým, že Jozef II. prikázal presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty do Viedne.
1805 – po bitke troch cisárov pri Slavkove bol v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi napoleonovským Francúzskom a Rakúskom.
V roku 1809 bolo mesto obliehané napoleonskými vojskami.
28. mája 1811 vyhorel Bratislavský hrad.
1818 je rokom kedy bolo možné na Dunaji uvidieť prvý parník.
Od roku 1840 začala premávať konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
Ľudovít Štúr a jeho nasledovníci v roku 1843 kodifikovali slovenský jazyk.
1848 – kráľ Ferdinand V. podpísal tzv. marcové zákony o zrušení poddanstva v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
Na mieste stavovského divadla postavili v roku 1886 budovu Slovenského národného divadla.
Otvorenie prvého mosta cez Dunaj – Starého mosta je datované na rok 1891.
Roku 1895 sa v Bratislave objavila prvá električka, následne od roku 1912 aj prvé trolejbusy.
V 1913 zničil požiar v podhradí 79 domov.
10. október 1918 – založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
1. január 1919 – okupácia mesta Československými légiami a jeho pripojenie k Československej republike
14. marca 1939 sa Bratislava stala hlavným mestom nacistického Slovenského štátu
4. apríla 1945 oslobodili mesto vojská Sovietskej armády
1946 boli k Bratislave pripojené obce Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory, čím vznikla tzv. Veľká Bratislava.
25. február 1948 – politický komunistickej strany, zabezpečil, aby všetka výkonná moc v meste a štáte bola prevzatá komunistami
Od 30. októbra 1969 sa zmluvou o Československej federácii Bratislava stala hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky. Zmluva bola podpísaná na Bratislavskom hrade.
V roku 1971 boli dediny Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica pripojené k Bratislave.
27. novembra 1989 bola generálnym štrajkom obyvateľov mesta podporená žiadosť Verejnosti proti násiliu - Občianskeho fóra študentov
1.1.1993 sa Bratislava stala hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky.
