Základné informácie

Názov mesta – BRATISLAVA

je odvodený od mena staroslovenského kniežaťa Breslava, ktorému patril hrad v poslednej štvrtine 9. storočia. Franskí kronikári v 10. storočí pretlmočili Breslavov hrad na Brezalauspurch, Presalaupurc atď, ktorý sa postupne zmenil na Pressburg v nemeckej a na Prešporok v slovenskej forme, ktorý sa používal až do roku 1918. Zo stredovekej latinskej verzie Posonium je odvodený maďarský názov mesta ako Poszony.

Na ostrove Gotland vo Švédsku bola nájdená minca s nápisom (B) RESLAVVA CIV (ITAS). Bola vyrazená na Bratislavskom hrade v čase vlády prvého uhorského kráľa Štefana (1000–1038) a svedčí o pomenovaní mesta podľa kniežaťa Breslava.

V 15. storočí humanistickí vzdelanci nazvali Bratislavu ako Istropolis -- Mesto na Dunaji (Istros – Dunaj, polis – mesto), čo sa prenieslo i do názvu najstaršej univerzity na Slovensku Akadémie Istropolitany založenej kráľom Matejom Korvínom v roku 1465.

Od roku 1919 sa používa nový názov mesta Bratislava ako symbol novej epochy mesta po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie.

Poloha Bratislavy

Bratislava sa nachádza v strednej Európe, v Poddunajskej nížine, v juhozápadnej časti Slovenska, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom, na začiatku stredného toku Dunaja na mieste, kde sa najdlhšia rieka v EÚ stretáva s masívom Karpát a s poslednými výbežkami Álp, 1880 km od ústia Dunaja do Čierneho mora a 950 km od prameňa v Čiernom Lese. Rieka Dunaj spája Bratislavu s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom, Chorvátskom, Srbskom, Bulharsko, Rumunskom, Moldavskom, Ukrajinou. Bratislava je jediným hlavným mestom na svete, ktoré susedí s dvoma štátmi. Rakúskom a Maďarskom. Vzdialenosť do Viedne je 65 km. (od medzinárodného letiska Viedeň - Schwechat len 40 km). Bratislava a Viedeň sú dve najbližšie hlavné mesta v EÚ. Vzdialenosť do Budapešti (Maďarsko) je 180 km a do Prahy (Česko) je 330 km.

Podnebie v Bratislave

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Najdlhšie trvajúcim ročným obdobím v Bratislave je leto, ktoré trvá 132 dní, z toho na horúce leto s teplotami nad 20 °C pripadá 49 dní od 29.6. do 16.8.

Trvanie ročných období v Bratislave:

zima – 60 dní (teploty 0 °C a nižšie) od 18.12.-15.2.
jar – 55 dní (teploty od 5-15 °C) od 18.3.-11.5.
leto – 132 dní (teploty nad 15 °C) od 12.5.-20.9.
jeseň – 52 dní (teploty 15-5 °C) od 21.9.-11.11.
Obdobie vegetačného pokoja trvá 12.11.-17.3.
Priemerná ročná teplota je okolo 9,9° C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Obyvateľstvo Bratislavy

Bratislava je počtom obyvateľstva a rozlohou najväčšie mesto na Slovensku. Žije tu 431.061 obyvateľov (k 31.12.2009), čo predstavuje asi 8% z celkovej populácie Slovenska, čo je 28x menej ako v Paríži. Rozloha je 367,6 km2 v porovnaní s Parížom je 40x menšia. Bratislava je mesto mladých -- priemerný vek Bratislavčanov je 41 rokov. Dlhé obdobie bola Bratislava trojjazyčná. Žilo tu nemecké, slovenské a maďarské etnikum, ktoré dopĺňalo silné židovské spoločenstvo. Zaujímavé informácie o vývoji počtu jednotlivých národov žijúcich v Bratislave prináša nasledujúca tabuľka. V rokoch 1860-1918 prebiehala v Bratislave a v celom Uhorsku maďarizácia slovanských národov. Po prvej svetovej vojne pri prvom sčítaní obyvateľstva Česi a Slováci boli braní ako jeden československý národ. 14.3.1938 po vzniku prvého Slovenského štátu a pripojenia Čiech a Moravy k nacistickej tretej ríši ako protektorát Česi museli opustiť Slovensko. V priebehu druhej svetovej vojny v roku 1941 z Bratislavy boli do koncentračného tábora v Osviečime odvlečení takmer všetci Židia. Po skončení druhej svetovej vojny boli z Bratislavy odsunutí Nemci a mnoho Maďarov, ktorí boli vymenení za prichádzajúcich Slovákov z Maďarska. Všetky tieto bolestné a smutné udalosti spôsobili, že Bratislava sa stala mestom s dominanciou slovenského etnika.

Rok	Nemci%	Maďari%	Slováci%	Česi%	Židia%	Iní%	Spolu
1890	59,9	19,9	16,6	1,3	8,9	2,3	52.411
1900	50,4	30,5	16,3	1,6	9,8	1,2	65.867
1910	41,9	40,5	14,9	1,2	10,4	1,5	78.223
1919	36,3	29,0	32,9 (2)	32,9 (2)	11,3	1,8	83.200
1921	29,2	23,6	27,9	12,6	11,8	6,7	93.189
1930	28,1	17,8	27,9	20,9	12,0	5,3	123.844
1938	21,8	12,9	41,9	16,8	11,7	6,6	123.788
1940	22,4	11,6	50,5	3,6	10,9	11,9	121.746
1950	0,6	3,5	90,2	4,8	0,4	1,9	192.896
2008	0,5	5,8	88,9	2,2		2,6	425.540

Najvýznamnejším symbolom Bratislavy je bratislavský hrad, který do štvorvežovej podoby prestaval nemecký cisár a uhorský a český kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1436. Silueta hradu je zakomponovaná aj do moderného loga Bratislavy. Od 1. januára 2009 je bratislavský hrad zobrazený aj na slovenských eurominciach 10, 20, 50 cent.

Najstaršia pečať a erb Bratislavy

Na prvom pečatidle Bratislavy bol znak mesta (opevnenie mesta s tromi vežami a bránou) a malo kruhopis SIGILLUM CIVIVM DE PRESPURGH, čiže pečať mešťanov Bratislavy. Pečať so znakom mesta prijali mešťania v pol. 13. storočia, ale pečať sa zachovala až z roku 1302 na listine bratislavskej kapituly. Erbovú listinu dostala Bratislava až v roku 1436 od nemeckého cisára a uhorského a českého kráľa Žigmunda Luxemburského. Bratislava je jediným mestom v celej Európe, ktoré si dalo vyhotoviť erbovú listinu súčasne v dvoch exemplárech. Jeden je datovaný 8.7., druhý 9.7.1436. Obidve vznikli vo viedenskej iluminátorskej dielni a ich tvorcom bol maliar Michal. Podľa miniatúr týchto listín si mesto dalo vyhotoviť strieborné typárium s dreveným držadlom, ktoré roku 1439 zhotovil kovorytec Jost. Legenda pečate: SIGILLUM CIVITATIS POSONIENSIS, čiže pečať mesta Bratislavy. Erb Bratislavy pozostáva z červeného poľa so striebornými hradbami a tromi vežami. Na červených strechách (trochu tmavších než pole štítu) sú po dve zlaté gule a v bráne zlaté, do polovice vytiahnuté mreže.

Ekonomika v Bratislave

Bratislava región je najbohatší región na Slovensku a 12. najbohatší región v EÚ podľa Eurostatu 160% z priemeru EÚ. Paríž centrum je na 6. mieste 169%. Nezamestnanosť 4,72% v Bratislavskom regione patrí medzi najnižšie v EÚ. 13% ľudí pracuje v priemysle, 13% v obchode, 16,9% v štátnej a verejnej správe a 6,4% vo vzdelávaní. V Bratislave sídli veľa významných firiem: telekomunikační operátori Orange, T-Mobile, O2, rafinéria Slovnaft, bankové inštitúcie, softwarové spoločnosti DELL. V okrajových oblastiach sa nachádzajú business centra. Denne za prácou do Bratislavy prichádza okolo 200.000 ľudí. Bratislava je aj automobilovým centrom. Vyrábajú sa tu značky VW Polo, VW Golf, VW Touareg, Audi Q7, Škoda Octavia. V tomto roku 2011 sa pripravuje spustenie výroby najmenšieho modelu VW, miniatúrneho Up. Kapacity sú nastavené na vyrobenie ročne 400.000 automobilov. Za takmer 20 rokov sa v Bratislave vyrobilo 2,5 milióna automobilov.

Sídlo medzinárodných inštitúcií v Bratislave

Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov - United Nations Development Programme for Europe - UNDP Europe od roku 1997

tu sídli Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu - International Visegrad Fund od roku 2000 .

Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).

Populačný fond OSN pre Európu a západnú Áziu.